Jakub 'Kubo' Bernadic
Kosovo I. Kapitola šiesta. WIA – zranený v akcii
„Tak poď tancovať!“ vyzve ma. „Sorry, bolí ma noha,“ vyhováram sa, lebo sa nechcem pred novou známou strápniť neschopnosťou pretaviť počuté do pohybu. A ani klamstvo to nie je, lebo vonku sa mení počasie a nohou mi šije bolesť. Slečna sa však zaujíma viac: „A čo sa ti stalo?“ „Ááále, mal som nedorozumenie so skalnou stenou v Kosove,“ zašomrem. Chyba. Počula. „V Kosove? Veď tam je tá vojna! Si tam bol? Vo vojne? Tak o tomto mi musíš porozprávať!“ rozhoduje za mňa a sadá si ku nášmu stolu. Vyberá si jednu z mojich robotníckych cigariet, zapaľuje si ju mojím zapaľovačom. Ešteže to pivo predo mnou nechá na pokoji. Rozkazuje: „No taak, rozprávaj!“